Názov pekárne evokuje kus histórie a tradíciu tohto remesla vo vašej rodine. Priblížte nám vaše začiatky.
S pekárinou sme dovtedy nemali nič spoločné. My sme od železa, dlhé roky sme pracovali pre atómku. Nemali sme o tejto problematike ani šajnu. Začiatkom deväťdesiatych rokov už nebol v pôvodnom zamestnaní priestor a rozmýšľali sme ako sa uživiť. V tom čase sa hovorilo, že stačí 100m2 a môžete začať s výrobou. Pekáreň sme spustili v neďalekých Šelpiciach v roku 1992. Zrekonštruovali sme starý dom, nakúpili stroje, suroviny a boli sme hodení do vody. Zároveň sme navštevovali rekvalifikačný kurz, pretože vyučených ľudí nebolo. Pekáreň som rozbiehal s mojimi rodičmi. Po troch rokoch sme začali pociťovať, že nám priestory nestačia a nemohli sme ani rozširovať výrobu. Väčšinu odberateľov aj zamestnancov sme mali z Trnavy, a tak sme sa rozhodli pekáreň presťahovať. Časom nám aj nové priestory nepostačovali a v roku 2000 sme ich zrekonštruovali.
Keď porovnáte vaše začiatky a dnešný stav, čo sa najviac zmenilo?
Všetko. Technológia, priestory, stabilita pekárne. Neustále inovujeme.
Kto z vašej rodiny sa v súčasnosti venuje pekárni?
Venujem sa jej spolu so sestrou a otcom. Ten má na starosti naše predajne a ja som so sestrou vo výrobe.
Koľko ľudí zamestnávate?
Vo výrobe máme dvadsať ľudí, pracujú na tri zmeny. Ďalej máme dvoch šoférov a osemnásť zamestnancov v predajniach. Posledný polrok je situácia v tejto oblasti stabilizovaná. Najskôr sme brali každého, lebo si nebolo z koho vyberať. Aj keď prišli pekári zo školy, bolo ich treba zaučiť. Máme štyroch vedúcich zmien, na ktorých sa môžeme úplne spoľahnúť.
Akým spôsobom sa snažíte motivovať vašich zamestnancov?
Každoročne robíme pre nich vianočný večierok, dostávajú trinásty plat, platíme im masáže, majú možnosť zúčastňovať sa kultúrnych podujatí.
Kam smerujú vaše výrobky?
V Trnave máme päť vlastných predajní a zavážame približne päťdesiat odberateľov. Do obchodov vozíme výrobky dva – trikrát denne. Zo známych dôvodov do veľkých sieti nevozíme a ani neplánujeme.
Aký je sortiment vašej výroby?
Kvôli vlastným predajniam robíme široký sortiment produktov, snáď všetko, čo sa v tej pekárine dá vyrábať. Keby sme nemali svoje vlastné predajne, tak asi toľko toho nerobíme. Máme aj veľa balených výrobkov, ľudia sú pohodlní a takýto výrobok je pre nich praktickejší.
Ako často a akým spôsobom uvádzate novinky na trh?
Snažíme sa približne dva – trikrát do roka prísť s novým produktom, závisí to však aj od toho či máme dostatok ľudí. V predajniach robíme ochutnávky, ale väčšinou trvá dlhšie, pokiaľ sa nový výrobok uchytí na trhu. Vždy to však ide na úkor iných výrobkov, množstvo predaných produktov zostáva približne rovnaké. Robíte viac druhov na úkor množstva.
V pekárni nikdy nie je peňazí nazvyš, uchádzali ste sa aj o finančné prostriedky z fondov EÚ?
Áno, dostali sme príspevok na rotačnú pec, nie veľa, ale aspoň niečo. Pomáhala nám pri tom agentúra, išlo o zdĺhavý proces a dodnes k nám chodia na kontrolu.
Ako ste zvládli prechod na EURO?
Museli sme sa zásobiť drobnými mincami, banka nás oslovila pol roka dopredu a ťažko sa toto množstvo odhadovalo. Bolo potrebné prerobiť cenníky, prispôsobiť zákazníkom zaokrúhľovanie, ale dalo sa to zvládnuť bez väčších problémov. Prvé tri, štyri dni platili zákazníci korunami, no potom postupne prechádzali na euro. Ľudia však ešte dnes majú problém s jeho používaním.
Pociťujete dôsledky finančnej krízy?
Áno, konečne je dostatok pracovnej sily (úsmev). Zatiaľ sme negatíva nepostrehli, ale hovorí sa, že finančná kríza ešte na Slovensko neprišla.
Aké sú vaše plány do budúcna?
Trendom sú mrazené výrobky, takže časom možno pôjdeme aj týmto smerom.
Máte už prípadného nástupcu? Syn sa od mala motá okolo pekáriny, trávi tu celé prázdniny. Ale uvidíme ako sa rozhodne, je to na ňom. Nútiť nikoho nemôžem.
Ďakujem za rozhovor a prajem Vám veľa úspechov.
Kontakt: Pekáreň Takáč & syn
Koniarekova 3 917 01 Trnava Tel. a fax: +421 33 55 04 368
e-mail: takacasyn@palmsoft.sk