Pán riaditeľ, momentálne u vás študuje takmer 600 žiakov. Na akých akciách sa v poslednom čase zúčastnili vaši žiaci?
Väčšinou sú to podujatia a rôzne konferencie pre nášho zriaďovateľa – Bratislavský samosprávny kraj, na ktorých naši žiaci zabezpečujú ketering a obsluhu. Hostili sme napr. stretnutie hlavných kontrolórov Slovenska, kde sa žiaci starali o ich občerstvenie. Aj vďaka nám sa vydaril mikulášsky  večierok pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, posedenie pre ministerstvo školstva. Dosť sa aj mne triasli ruky, keď som sa dozvedel, že náš žiak bude mať na starosti stretnutie starostu Petržalky Milana Ftáčnika a premiéra Róberta Fica, no našťastie všetko dobre dopadlo. Celkovo sa naši študenti najviac uplatňujú v organizáciách mäsového, pekárskeho, cukrárskeho a cukrovinkárskeho priemyslu, mliekarenstva, ako aj v oblasti gastronómie, obchodu a služieb.

Na Slovensku na rozdiel od iných krajín po revolúcii dosť upadá záujem o odborné školstvo, keď rodičia dávajú aj svoje menej nadané ratolesti radšej na gymnáziá, než by ich mali nechať vyučiť. Čím si to vysvetľujete?
O tejto otázke by sme sa mohli baviť hodiny. Všetci by sme boli najradšej, keby sa záujem koncentroval na tradičné remeslá ako je pekár, cukrár a mäsiar, predavač potravinárskeho tovaru. Žiaľ, za posledných 5 – 10 rokov zmizli z prípravy práve tie odbory, ktoré trh chce. Predavač na všetky možné zamerania už je nedostatkový tovar. Problém je, že rodičia radšej pošlú svoje deti, hoci majú aj trojky, štvorky na vysvedčení na gymnáziá len preto, lebo tie majú lepší zvuk… V Bratislave je teraz napríklad viac gymnázií ako vo Viedni. Kedysi sme robili aj talentové skúšky, kde žiaci museli ukázať aj isté manuálne zručnosti. Keby sme v tom pokračovali aj teraz, zrejme by sme nemali už žiadnych žiakov…

Ako je to u vás so záujmom o cukrárenské a pekárenské učebné odbory?
Predtým sme u cukrárov otvárali po dve triedy, teraz z nich ledva urobíme jednu skupinku. Na základe rakúskych skúseností a požiadaviek trhu sme na záchranu pekárskeho remesla vytvorili aj kombináciu cukrár-pekár, v tomto odbore pripravujeme momentálne 22 žiakov. Máme aj jedenástich študentov v odbore cukrár-kuchár a 52 žiakov pripravujeme v odbore cukrár. Škola umožňuje žiakom učebného odboru pokračovať v nadstavbovom štúdiu a získať maturitu. Žiaľ, skúsenosť je taká, že žiaci s maturitným vzdelaním už nemajú záujem pracovať vo výrobe a hľadajú si administratívnu prácu. Niektorí si vedia predstaviť len to, žeby boli majiteľmi pekárne… Každá škola preto hľadá záchranné možnosti riešenia situácie nedostatku počtu žiakov a vymýšľajú sa dobre znejúce študijné odbory, aby sme mali žiakov, ako napr. pracovník marketingu. Navyše sa každý rok znižuje počet detí, ktoré chodia na stredné odborné školy a blízka budúcnosť neveští žiadne zlepšenie.

Niektorí odborníci hovoria, že najlepšie obdobie pre odborné školstvo bolo tesne pred koncom socializmu a lepšie to už ťažko niekedy bude…
Ak si odmyslíme rôzne ideologické nezmysly, ktoré sme museli vyučovať, tak možno aj áno. Myslím, že sme mali odborné školstvo na vyššej úrovni ako bol európsky priemer. Za socializmu bolo uvedené, ktoré remeslá sa budú podporovať, medzi ne patrili predovšetkým tzv. čierne remeslá ako aj pekári a iné. Tie boli vtedy podľa vyhlášky zaradené medzi tzv. nedostatkové. Ich žiaci boli prioritne preferovaní pri výške mesačných odmien, mali zabezpečené ubytovanie, dopravu mimo Bratislavy, pracovné ošatenie a teplý obed. Dnes sa všetko zrušilo. A tak paradoxne na prípravu pekárov, cukrárov a mäsiarov sú u nás v školských dielňach vytvorené nadštandardné podmienky, no problém je, že vlastne nemáme koho pripravovať. Dosť zlé je aj to, keď štát investuje obrovské prostriedky do prípravy a potom je škoda, že tí, čo sa vyučili, nepokračujú v remesle, ale robia niečo úplne iné.

Nepodpisuje sa tento nezáujem žiakov, resp. ich rodičov pod kvalitu ľudí, ktorí sa starajú o naše žalúdky?
Istá súvislosť v tom byť môže. U nás v učebných odboroch máme 200 žiakov, no „čistých“ pekárov je len sedem. Celkovo je na Slovensku málo kvalifikovaných cukrárov a pekárov. Ale keďže na trhu práce sú žiadaní, majitelia podnikov ich nahradzujú buď nekvalifikovanými silami alebo si ich prinesú napr. z Ukrajiny. Hoci platí zákon o odbornej spôsobilosti, neviem si predstaviť, koľko ľudí ho v pekárňach alebo v cukrárňach aj naozaj spĺňa. Úplne najhoršia situácia je pri mlynárskej profesii, mlynára nemáme vyše 10 rokov.

Kde si myslíte, že sa v minulosti stala najväčšia chyba?
Zrejme sa nenastavil správny systém. Miesto toho, aby sme si zobrali to pozitívne z minulého režimu, tak sa všetko odsúdilo a to žiaľ malo na našu oblasť negatívny vplyv. Minule boli u nás na návšteve ľudia z Talianska a bol som šokovaný, keď mi povedali, že u nich sa regulujú počty študentov na jednotlivých druhoch škôl. Možno by to pomohlo aj u nás najmä teraz, keď školy doslova bojujú o každého žiaka. Väčšina rodičov a žiakov má pocit, že len štúdium na gymnáziu im zaručí, že budú elitou. Tu zrejme chce byť tou elitou každý a to sa potom odráža v celej spoločnosti. Vidno to napríklad aj na zložení nášho parlamentu, ale zrejme si to zaslúžime… (úsmev)

Všimli sme si, že u vás študujú aj viacerí hráči z Venglošovej futbalovej akadémie. Ako došlo k tejto zaujímavej spolupráci so školou tohto bývalého federálneho reprezentačného trénera a jeho syna?
S futbalovou akadémiou máme už od jej vzniku veľmi dobrú spoluprácu, keďže sídlime blízko seba a naše študijné odbory sa dokážu s ich zameraním dobre dopĺňať. Každý rok k nám preto prichádzajú viaceré futbalové talenty, ktorým sa ťažšie učí. Na gymnáziách by sa zbytočne trápili, tu získajú možnosť vyučiť sa alebo získať maturitu. Celkovo máme, resp. sme mali u nás viacero známych športovcov. Máme tu reprezentantov Slovenska vo volejbale, ako aj úspešného bedmintonistu Juraja Vachálka, ktorý to má našliapnuté na olympiádu v roku 2012 do Londýna. Medzi našich absolventov patria viacerí futbaloví prvoligoví hráči, či už v Slovane, Interi alebo ďalších prvoligových mužstiev.

Máte prehľad, čo robia vaši bývalí žiaci a či sa uplatnia v odboroch, ktoré vyštudovali?
Vždy nám dobre padne, keď občas stretneme našich bývalých žiakov. A tí nielenže na nás nezabúdajú, ale stále sa k nám hlásia, mnohí z nich sú veľmi úspešní ľudia. Ja si ani nespomínam, žeby naša škola vychovala čo i len jedného človeka, ktorý by si pár týždňov po skončení školy nedokázal nájsť zodpovedajúcu prácu. Sú to všetko odborne vzdelaní ľudia, ktorí si ihneď vedia nájsť svoje miesto na trhu práce. Napríklad traja absolventi z posledných dvoch rokov robia v pekárni priamo tu v Petržalke. Realizujeme aj rekvalifikačné kurzy v odbore pekár a cukrár, ktoré sú akreditované ministerstvom školstva. Vyškolili sme už desiatky majiteľov pekární a cukrární, ktorí získali rekvalifikačným kurzom odborné vedomosti a zručnosti na výrobu pekárskych a cukrárskych výrobkov.

Mali vaše chuťové poháriky aj nejaké výhody z toho, že vaši absolventi robia predavačov, pekárov alebo cukrárov?
Spomínam si, že som prišiel do stánku s punčom na Vianočných trhoch, hneď ma spoznali dvaja naši chlapci, že dobrý deň, pán riaditeľ, čo si dáte a dokonca ani nechceli, aby som im za ten punč zaplatil. Občas príjemne padne, aj keď ma žiaci uprednostnia v dlhom rade za obslužným pultom.

Vaša škola sa preslávila aj tým, že ste upiekli vzorky, ktoré putovali až do Európskej komisie v Bruseli. Tamojší úradníci potom mohli dať jeden náš pekársky výrobok na zoznam tradičných značiek, ktoré sú chránené legislatívou EÚ. Čo konkrétne to bolo?
Išlo o bratislavský rožok, to je taká sladká dobrota z kysnutého cesta v tvare podkovy alebo céčka, podľa druhu náplne. Sme veľmi hrdí na to, že práve my sme boli tí, ktorých prácu v zastúpení celého Slovenska posudzovala odborná komisia v Bruseli. A aj vďaka nám je teraz bratislavský rožok v tzv. registri tradičných špecialít  Európskej únie spolu so syrovými korbáčikmi, bryndzou alebo skalickým trdelníkom.

No nielen s bratislavským rožkom sa vám darí na rôznych súťažiach a veľtrhoch.
To áno, na najprestížnejšom veľtrhu Danubius Gastro v Inchebe naši žiaci pravidelne zbierajú ocenenia za rôzne výrobky, pričom musím dodať, že je to aj kvôli produktom zo spoločnosti Lesaffre, ktoré pri ich príprave používame. Minulý rok sme boli vďaka študentovi Tamášovi Kollerovi prví v pletenom výrobku a prvé miesto sme mali aj za Bratislavský rožok. Aj  tento rok sme získali v súťažiach, ktoré prebiehali v rámci Danubius Gastro 2010, pekné úspechy. Za Bratislavský rožok sme síce získali „až“ striebro za Maďarmi, ale to nevadí, o rok budeme znova najlepší. Máme tajný recept, skúsime to s vyššou gramážou, súperi sa nás už teraz môžu báť. Radosť nám robia aj naši kuchári, ktorí tam skončili druhí v disciplíne príprava predjedla, hlavného jedla a dezertu. Takisto sme boli druhí v príprave slávnostnej misy pre 8 osôb a tretí sme boli v príprave miešaných nápojov v barmanskej súťaži. Teraz na jar nás čaká medzinárodná cukrárska súťaž v Bzenci O Moravský pohár a v rakúskom Welse medzinárodná pekárska súťaž Bake – Award 2010.

Kontakt:
Stredná odborná škola
Farského 9,
851 01, Bratislava
e-mail: farskeho@soupotr.sk
web: www.soupotr.sk
tel.: 02/625 20 352-3
fax: 02/62 243 638