Raz som zobral do výroby jedného zákazníka, no nevydržal tam ani 5 minút. Myslím, že z toho, čo robíme, sa síce dá prežiť, ale určite sa nedá zbohatnúť…,“ hovorí majiteľ Pekárne pod Baštou Branislav Pribula. S členom Dozornej rady Cechu pekárov a cukrárov východného Slovenska sme sa porozprávali nielen o jeho ťažkých podnikateľských začiatkoch, ale aj o aktuálnych problémoch, ktoré aj jemu spôsobila finančná kríza a s tým spojená menšia kúpyschopnosť obyvateľov nie príliš bohatého Šariša.
Hoci ste vyštudovali odbor Riadenie podnikov spoločného stravovania a výroby potravín na Hotelovej akadémii v Prešove, predsa len by sme si vás skôr vedeli predstaviť ako šéfa reštaurácie, než zabehnutej pekárne v Sabinove. Čo bolo vaším hlavným motívom, aby ste začali podnikať práve v tejto oblasti?
S pekárinou som oficiálne začal v roku 1991, ale prevádzku som prevzal začiatkom roku 1992. Celá pekáreň vrátane domu kedysi patrila môjmu dedkovi, ktorý ju vlastnil ešte pred druhou svetovou vojnou. Po revolúcii to v rámci reštitúcií vrátili mojej rodine a ja som to potom od nich celé odkúpil. Zobrali sme to od bývalých Východoslovenských pekární a cukrární v Prešove. Pustil som sa do toho aj preto, že som mal skúsenosti z reštauračného podnikania a potravinárstva. Musel som zmeniť celú technológiu výroby, lebo predtým sa v tých priestoroch vyrábalo najmä na kvantitu a nie na kvalitu. Postupom času som socialistické receptúry vymenil za osvedčené od môjho dedka, používam len veľmi málo konzervačných prípravkov a výsledky sa dostavili. Máme svoju vlastnú predajňu a naše výrobky dodávame do zhruba 130 obchodov v okruhu 30 km od Sabinova. V okrese máme niečo vyše štvrtiny trhu s pečivom a pekárenskými výrobkami.
O vás sa dá povedať, že ako jeden z mála podnikateľov v tejto oblasti ste pričuchli k výrobe chleba a pečiva už v čase, keď ste končili základnú školu.
A odvtedy vás táto milá vášeň drží…
Tým, že aj dedko bol pekár, som mal už z rodiny k pečeniu pochopiteľne bližšie ako moji rovesníci. Odmalička som vyrastal pri spomínanej pekárni a spolu s bratmi som tu chodil pomáhať aj cez víkendy a prázdniny. Jej bývalý vedúci bol brat mojej babky. On nás naučil pekárenskému remeslu. Vtedy som to bral tak, že sa nudíme, pomôžeme majstrom pekárom a my na oplátku dostaneme čerstvý chlieb alebo rožok. Bola to veľmi dobrá škola, z ktorej ťažím dodnes.
Ako majiteľ pekárne sa však na toto remeslo teraz zrejme pozeráte ináč ako počas bezstarostných školských čias…
Vtedy by ma nenapadlo, že to so sebou prináša toľko problémov. Prvých desať rokov som temer nespal a manželka ma už skoro ani nepoznala. Našťastie je tolerantná a vie ma pochopiť. Teraz to už je o čosi lepšie, ale stále sa nájdu dni, keď robím aj 12 hodín nepre-
tržite. Ja som už raz taký, chcem, aby bolo všetko tip-top. Začiatky boli veľmi ťažké, najväčší problém bolo naučiť ľudí robiť poriadne… Začínal som so štyrmi ľuďmi, z toho boli dvaja z pôvodného osadenstva. Na ďalších dvoch som dostal príspevok v celkovej výške 110-tisíc vtedajších korún. Nemal som žiadne známosti, nikomu som nedával úplatky, tak preto len toľko… Momentálne zamestnávam 25 ľudí a ich mzdy sú asi o 10 percent vyššie, než je priemer v Sabinove. Ak nebývajú v meste, poskytujem im aj finančný príspevok na cestovné a ďalšie výhody. Tu sa pečie 20 hodín denne, robíme na tri zmeny. Väčšina našich pekárov je vyučených, jediný bez diplomu som len ja. Už ako dieťa som sa naučil nielen starú technológiu, ale ovládam aj tie najnovšie finesy, takže som v tom viac ako doma.
Mnohí živnostníci sa sťažujú na to, že im štát alebo samospráva namiesto podpory hádže skôr polená pod nohy. Stretli ste sa s tým aj vy?
Žiaľ, áno. Vo svojej prevádzke využívam aj katalyzátor spalín, ktorý do seba pod tlakom vťahuje škodlivé látky. Zlepšuje sa tým pracovné prostredie zamestnancov a takisto to pomáha aj životnému prostrediu. Nielenže odbúrava plynové spaliny, ale aj vytápa nádobu na teplú úžitkovú vodu a vyhrieva ústredné kúrenie. Šetrím tým na ohreve teplej vody a ohreve do radiátorov. Preto ma prekvapilo, že teraz, v čase hospodárskej krízy, musím samospráve zaplatiť za tento katalyzátor dvojnásobne vyšší poplatok než to bolo doteraz. Predložil som im aj dokumentáciu, ale nebolo mi to nič platné. Netvrdím, že ma to finančne položí, ale takto si pomoc podnikateľom ozaj nepredstavujem…
Je naopak niečo, čo vám aj teraz, v čase krízy, dokáže zdvihnúť náladu?
Ale áno, sú tu pozitívne ohlasy našich zákazníkov. Máme množstvo ľudí, ktorí chodia pravidelne do našej predajne, lebo im chutí náš chlebík a pečivo. Čo ma trochu prekvapilo je to, že v poslednom čase začalo k nám chodiť čoraz viac zákazníkov s prešovskými ešpézetkami, hoci si určite pečivo môžu kúpiť aj omnoho bližšie. Je to veľké ocenenie našej práce, že k nám chodia aj takíto zákazníci.
V posledných rokoch sa značne zmenili spotrebiteľské zvyklosti Slovákov, ktorí namiesto klasického bieleho chleba a pečiva začali uprednostňovať zdravšie pečivo. Hovorí sa, že na východe sú spotrebitelia pomerne konzervatívni. Naozaj to platí?
Je to tak, ľuďom tu dlhšie trvá, kým si zvyknú na nové výrobky. Ale klasický biely chlieb, rožok a žemľa sú výrazne na ústupe. Na druhej strane sa nám podstatne zvýšil záujem o zdravšie celozrnné výrobky. Kedysi sme vyrobili cca 1 000 kusov bieleho chleba a len pár desiatok kusov toho tmavého. Teraz to vychádza omnoho priaznivejšie pre tmavé pečivo, pomer je taký, že z desiatich kusov je už len šesť bielych a štyri tmavé. Takisto je to aj s celozrnnými výrobkami, predtým sme ich robili doslova pár kusov, dnes ich vyrábame na stovky, ako napr. slnečnicové alebo kukuričné. Začali sme robiť aj krájaný chlieb viacerých druhov a ľudia to vrelo prijali.
V čom si myslíte, že sa najviac zmenil váš bežný spotrebiteľ za tie roky?
Ľudia si už dnes nekúpia hocičo, ale to je správne. V poslednom čase rastú tlaky, aby sme predávali napr. zabalené šatôčky. Zrejme sa tomu do budúcnosti nevyhneme, tak ako sme v minulosti začali baliť makový, tvarohový, orechový alebo kakaový závin. Zaujímavé je, že teraz sa nám celkom dobre predávajú aj také výrobky, ktoré tu ľudia predtým až tak nepoznali, ako napr. švajčiarky, kakaové alebo vanilkové slimáky, či škoricovníky. Robíme celkovo 7 – 8 náplní, viac z kapacitných dôvodov sa už ozaj nedá, lebo by som naše výrobky
nemal kde uskladniť.
Už dobrých pár rokov patrí k dodávateľom droždia a ďalších dôležitých prísad pre výrobu vášho chrumkavého pečiva spoločnosť Lesaffre Slovensko. Zrejme je táto spolupráca obojstranne výhodná, keď od nich beriete čoraz väčší počet výrobkov…
Áno, Lesaffre patrí medzi našich najvýznamnejších obchodných partnerov a môžem povedať, že som s ich výrobkami, ale aj celkovým prístupom ich obchodných zástupcov k nám maximálne spokojný. Beriem od nich najmä droždie, samozrejme predtým sme skúšali aj produkty iných firiem, ale to sa ani zďaleka nedaloporovnať. Viackrát sa nám stalo, že obyčajné droždie alebo aj margaríny nedosahovali kvalitu, na ktorú sme boli zvyknutí od Lesaffre a trpeli tým potom naše výrobky. Určite sa na surovinách neoplatí šetriť, lebo zákazník to hneď spozná a preto sme verní síce o niečo drahším, ale prvotriednym výrobkom od Lesaffre.
V posledných rokoch ste značné finančné prostriedky investovali do zlepšenia kvality vášho výrobného procesu. Oplatilo sa?
Kedysi som začínal so starou parnou pecou a hoci som postupne dokupoval ďalšie výrobné zariadenia, najväčšiu radosť mám teraz zo špeciálnej rotačnej pece na výrobu pečiva. Kupoval som ju pred rokom, je to plnoautomatická pec riadená priemyselným počítačom. Môžem ju však riadiť aj ja sám priamo zo svojej kancelárie. Dajú sa na nej nastaviť všetky potrebné hodnoty pri procese pečenia a pekár sa tým už potom nemusí zaoberať. Okrem toho som v posledných rokoch inovoval aj viaceré ďalšie pece a miešačky, zrekonštruoval som predajňu s kancelárskymi priestormi a pribudli nám ďalšie autá pre rozvoz výrobkov. V budúcnosti musím vymeniť pekárenskú pec na výrobu chleba a chcem investovať aj do zlepšenia logistiky.
Kontakt:
Branislav Pribula
Pekáreň pod Baštou
Nám. slobody 76,
083 01, Sabinov
Tel: 051/452 10 71
rovesníci – vrstevníci
kúrenie – topení
slimák – slimák i hlemýžď