Začínali ste takpovediac „na kolene“ aj s vaším otcom. Skúste nám vysvetliť ako sa vyštudovaný veterinár môže dostať k pekárskemu remeslu a potom pri ňom zotrvať vyše 15 rokov?
Máte pravdu. Odkedy som sa po revolúcii rozhodol, že pôjdem podnikať s otcom, o veterinu som ani len nezakopol. Jediné, čo s tým ako-tak súvisí, bola hygiena výroby potravín a potravinárskych výrobkov, o ktorú som sa v škole obtrel. Pekárčina je remeslo, s ktorým musí človek vyrastať, nedá sa to naučiť za deň. Ja som pri tom vyrastal odmala, keď som chodil pomáhať do pekárne v Sobranciach. Aj to bol dôvod, že sme do toho išli. Na začiatku sme boli len traja, nebohý otec a ja sme v noci piekli a švagor chleby ráno rozvážal. Boli sme malá pekárnička, vyrábali sme okolo 700 chlebov denne vo vlastnom rodinnom dome. Výhoda toho bola, že sme nemali ďaleko do práce… (úsmev)

Odkedy ste pred siedmimi rokmi prišli do nových priestorov v objekte bývalej predajne Jednoty, zažívate podnikateľsky úspešné obdobie. Každý rok zvyšujete výrobu, modernizujete pekáreň a zamestnávate už 50 ľudí. Na to, v akých skromných podmienkach ste začínali, je to slušný rozkvet.
Odkedy sme sa presťahovali do nových priestorov, pekne sa nám začala zvyšovať výroba a výraznejšie sa zlepšila aj kvalita. Momentálne zamestnávam asi 50 ľudí a z toho je možno vďaka najmodernejšej technike už len 20 čistokrvných pekárov. Vyrábame okolo 40 druhov chleba a pečiva. V okolí Sobraniec sme jednotka na trhu a v Michalovskom okrese sa delíme o prvenstvo s Ilasom. Popri tom máme svojich stálych odberateľov aj v okresoch Humenné a Trebišov. Okrem Remetských Hámrov máme aj vlastnú predajňu v Humennom, Sobranciach a dve v Michalovciach. Tie na seba dokážu zarobiť. Zhruba dve tretiny našej produkcie idú tam, zvyšok rozvážame po okolí.

Čo u vás momentálne najviac „letí“?
Teraz nám „idú“ najmä tmavé chleby, tých predáme asi dve tretiny. Zvyšok sú svetlé chleby. Celkom sa chytil aj tzv. party chlieb, kde už názov napovedá, na čo je najviac určený. Je to dlhý, tmavý chlieb, hoci vyzerá skôr ako sendvič. Paradoxne my sme začínali výlučne s bielym chlebom, až potom keď bol vyšší dopyt, sme sa na tmavý preorientovali aj my. Hlavne ražný chlieb je omnoho zdravší ako ten bežný. Som rád, že ľudia sa ich postupne naučili jesť. Naše sú naozaj zdravé, pri ich pečení nepoužívame žiadne ďalšie zlepšujúce prípravky. A kvalitné sú aj vďaka tomu, že do nich ide výlučne droždie od Lesaffre.

Východniari a najmä vaši Zemplínčania patria skôr k takých konzervatívnejším kupujúcim, navyše ľudia vo vašom regióne patria po stránke príjmov skôr k tomu slabšiemu priemeru.
To nie sú veľmi priaznivé podmienky pre vaše podnikanie…Máte pravdu, ľudia tu nie sú veľmi bohatí a obracajú v ruke peniaze viac ako inde na Slovensku. Špecifikum východu je, že najviac sa predáva chlieb a rožky. Ľudia sú zvyknutí a aj tu dosť chýbajú financie na niečo nové. Raz sme skúšali jeden špeciálny chlieb. Robili sme ho len v malých dávkach, no potom sme ho museli vyškrtnúť zo sortimentu. Keby sme ho však dovážali do Košíc, ako to robí naša konkurencia, nastala by úplne iná situácia, lebo tam dosť ide na odbyt. Aj na tomto vidno rozdiel medzi oboma nie až takými vzdialenými oblasťami. Čo sa týka sladkých výrobkov, najmä tie do 80 gramov musíme dodávať do maximálnej ceny pol eura. Keď stojí viac, každý si to porovnáva a hovorí si, že radšej si kúpia chlieb ako takýto „luxusný“ výrobok. Snažíme sa vyrábať čo najlacnejšie a ponúkať lacnejšie chleby najmä v našich vlastných predajniach, kde sú väčšinou okolo 1,2 €. Samozrejme, že v iných predajniach stoja viac, keďže my si dávame len cca 10-percentný rabat. Chceme, aby u nás boli chlieb a pečivo lacnejšie ako hocikde na okolí.

Hitom posledných rokov je na Slovensku krájaný chlieb. Hoci vy osobne ho príliš často nekonzumujete, na pultoch vašich predajní však začína zaberať čoraz viac priestoru. Čím si to vysvetľujete?
Keď som prvýkrát kúpil stroj na krájanie chleba, denne sme takto pokrájali len asi 50-60 ks. Potom prišla k nám móda zo Západu a ľudia začali čoraz viac kupovať tento výrobok. Viem, že môj kamarát Janko Paciga v Spišskej Novej Vsi denne krája asi polovicu svojej produkcie. U nás je zatiaľ 25 percent, ale ten počet sa neustále zvyšuje. Najviac si ho pýtajú najmä mladí alebo tí pohodlnejší ľudia. Naopak staršie babky väčšinou berú klasický chlieb, keďže sú naň zvyknuté. Ja osobne však najmä s ohľadom na kvalitu preferujem bežný chlieb, lebo je čerstvejší. Ak totiž chcem nechať zabaliť pokrájaný chlieb,
musím ho nechať vychladnúť a až po desiatich hodinách začať s balením.

Len pár kilometrov od vás ležia ukrajinské hranice. Neobávate sa, ako niektorí pekári pri maďarských hraniciach, že dovoz lacného chleba z Ukrajiny vás môže ekonomicky položiť na lopatky?
No teoreticky by mohol, ale našťastie nie teraz. Z Maďarska je to k našim zákazníkom ďaleko a s Ukrajinou našťastie nemáme otvorenú hranicu. Ja osobne by som si prial, aby nám to vydržalo čo najdlhšie a EÚ sa nerozširovala… Na Ukrajine majú chlieb ani nie za polovičné ceny ako u nás. V porovnaní s uplynulými rokmi aj dosť stúpol na kvalite. Tá síce
stále nie je ako tá naša, ale naozaj robia veľké pokroky. Chlieb by už mohol konkurovať aj tomu slovenskému, ale sladké pečivo sa na to naše nechytá, keďže tamojšie pekárne stále nemajú také technologické vybavenie ako tie naše. Navyše je rozdiel aj v kultúre predaja, keďže chlieb sa u nich bežne predáva aj v stánkoch na ulici, čo nepovažujem za veľmi hygienické.

Plánujete nejaké zlepšenia do budúcnosti?
Áno, dokonca sme si nedávno prvýkrát zobrali úver z banky. Chceme prístavbou rozšíriť naše súčasné priestory. Väčší priestor dostane expedícia, ale aj priestory pre našich zamestnancov, ktoré ešte viac skultúrnime. Potrebujeme aj kancelárske priestory, lebo nemáme ani kde prijať návštevu. Chceme zakúpiť stroje na šokové zmrazovanie výrobkov. Je to dobré na to, aby som si mohol zamraziť svoje výrobky, ktoré vyrábam a „vyypekať“ ich až priamo v svojich predajniach. Takto by išlo najmä o výrobky pod 70 gramov ako napr. šatôčky a slimáky, ktoré by boli čerstvé. Toto si zákazníci veľmi pochvaľujú.

Kontakt:
Pekáreň Fiľko
072 41 Remetské Hámre 85
Tel: 056/659 52 00
www.pekarenfi lko.sk
pekarenfi lko@gmail.com