Hneď na úvod mi nedá nespomenúť dlhoročnú históriu vašej pekárne. Len málokto sa môže pochváliť, že jeho začiatky sa datujú od roku 1938. Viete nám túto históriu trošku priblížiť? Ako to celé začalo?
Začalo to mojím otcom Alfonzom Brojom. Pochádzal z chudobného kraja Kysúc, matka nemala peniaze na školu, tak sa rozhodol vyučiť ako pekár. Našiel si tovarišské miesto u pekára Václava Rybáře v Žiline, kde pôsobil 3 roky. Za tento čas sa naučil pekárskemu remeslu.

Potom odišiel do Považskej Bystrice, kde otvoril svoju prvú pekáreň vykurovanú drevom priamo v priestore na pečenie. Neskôr v roku 1946 postavil novú pekáreň s novšou technológiou, kde bol oddelený priestor na pečenie od priestoru na vykurovanie, takzvanú parničku. Spolu s pekárňou otvoril aj predajňu pekárenských výrobkov.

V roku 1948 došlo k znárodneniu pekárne, pričom pekáreň fungovala až do postavenia novej štátnej pekárne na sídlisku SNP. V roku 1968 bola pekáreň aj predajňa vrátená pôvodnému majiteľovi, môjmu otcovi Alfonzovi Brojovi, ale vtedajší režim nedovolil túto pekáreň prevádzkovať.

K opätovnému spusteniu pekárne došlo až v roku 1993, kedy som aj na naliehanie otca opäť spustil výrobu. Pre otca bol obrovský sen opäť spustiť pekáreň a piecť. Za bývalého režimu neustále písal na úrady, dokonca aj vtedajšiemu prezidentovi Husákovi, aby mu dovolili otvoriť pekáreň. Otec sa spustenia nedožil, zomrel asi mesiac pred spustením, ale s vedomím, že opäť sa začne piecť.

A čo vy? Ako ste sa dostal k pekárskemu remeslu?
Ja som vyštudovaný strojár. Pôvodne som chcel po páde komunistického režimu otvoriť obchod so športovým oblečením, ale otec neustále trval na spustení pekárne. Nakoniec som jeho naliehaniu vyhovel, a čas ukázal, že to bolo dobré rozhodnutie.

Ako sa podľa vás zmenili za tieto roky podmienky pre tých, ktorých živobytím je pekárina, a aké jej ďalšie smerovanie predpokladáte?
Za ten čas, čo podnikám, zaniklo viac súkromných pekární v meste a okolí Považskej Bystrice, ktoré nemali svoje predajne. Myslím, že to je smerovanie aj do budúcnosti vytvoriť si svoju sieť, dávať do predaja kvalitné a čerstvé výrobky, odlišovať sa od mrazených pekárenských výrobkov.

Môžeme povedať, že za niekoľko posledných rokov sa zmenili aj nároky konečných spotrebiteľov vo vzťahu k pekárskym výrobkom?
S určitosťou viem povedať, že ľudia chcú kúpiť kvalitu. Je to však závislé od ich finančných možností; kúpia to, čo si môžu dovoliť. Kvalitné suroviny stoja viac ako tie menej kvalitné, a to sa odrazí aj na cene konečného výrobku. Našou snahou je vyrábať kvalitne aj za cenu drahších výrobkov, nechceme dávať spotrebiteľovi niečo, čo nie je kvalitné.

V poslednej dobe sa často skloňuje slovo „kríza“. Pociťujete vo vašom regióne jej vplyv na správanie sa zákazníkov pri kúpe pekárskych výrobkov?
Áno, u nás je to tiež pociťovať. Ľudia si oveľa menej dovolia kúpiť drahšie produkty a volia radšej tie lacnejšie. Správanie sa ľudí pred krízou bolo iné, dovolili si kúpiť kvalitnejšie výrobky.

Zamestnávate približne 50 ľudí, to je dosť veľký tím, ale aj veľká zod- povednosť. Ako sa to dá zvládať?
Je to celodenná práca od pondelka do nedele. Sme rodinný podnik, kde má každý dané funkcie, neraz aj kumulované. 

Pôsobíte na hornom Považí. Je pre tento región výrobok, ktorý možno označiť ako typický? A čo váš sortiment, po akom výrobku siahnu vaši zákazníci najradšej?
Myslím, že tak ako na zvyšku územia Slovenska, aj u nás je „typický“ zemiakový chlieb.

V posledných rokoch valcuje trh mrazené pečivo, najmä z cudziny. Je úplne pochopiteľné, že tento trend domácich producentov neteší. Aký je váš názor na tému „mrazené vs. čerstvé“ ?
Je to veľký problém. Na jednej strane nás hygiena a potravinová kontrola tlačia do opatrení, ktoré musíme spĺňať, na druhej strane si rôzne reťazce dajú do svojich predajní pec a pečú alebo dopekajú zmrazené polotovary, pričom nemusia spĺňať ani polovicu z toho, čo normálna pekáreň. Ďalším aspektom je zákazník, toto pečivo mu je prezentované ako čerstvé, pričom je zamrazené, a aby takto dlho vydržalo, musí obsahovať oveľa viac prídavných látok, tzv. éčok, čo je už spotrebiteľovi zamlčané.

Máte niekoľko vlastných predajní, z ktorých jedna je otvorená dokonca nonstop. Ako hodnotíte s odstupom času rozhodnutie vybudovať si sieť svojich predajní? Kam všade okrem vlastných predajní smerujú vaše výrobky?
Toto rozhodnutie sa dá s odstupom času hodnotiť len ako správne. Nie sme závislí na reťazcoch, a ukončenie spolupráce s ktorýmkoľvek z nich neohrozí chod firmy. Určite je pre nás zaujímavé túto sieť ďalej rozširovať a posilňovať tým predaj vo vlastných obchodoch.

Vedeli by ste si aktuálne predstaviť podnikať aj v inom obore?
Momentálne nie.

Vieme, že aj vaši synovia sa aktívne zapájajú do chodu pekárne. Nemáte teda obavy čo sa týka vašich nástupcov...
Už majú dostatok praxe, tak obavy nemám.

Ako hodnotíte spoluprácu so spoločnosťou Lesaffre Slovensko?

Lesaffre vnímam ako dlhoročného stabilného obchodného partnera. Možno by som ešte viac zdôraznil slovo stabilita, pretože málokde je tak dôležitá ako v náročnej pekárenskej výrobe.


Ďakujem za rozhovor a želám všetko dobré v ďalšej pekárskej praxi.