Menu

Novinky online

Vlastovicka.cz - pecenie, pekarstvo, pecivo, pekari, casopis


Mám zájem dostávat e-mailem zprávy o novinkách na serveru vlastovicka.cz

Reklama

 

Vlastovicka.cz - pecenie, pekarstvo, pecivo, pekari, casopis

Rozhovory

Ján Nagy – Pekáreň, s.r.o., Svätá Mária

Kúsok od rozľahlých viníc v tokajskej vinohradníckej oblasti sa nachádza obec Svätá Mária. Hoci takáto kombinácia zvádza skôr k tomu, že sa v nej uživia najmä výrobcovia omšového vína, najväčším zamestnávateľom je tam prvý súkromný pekár v okrese Trebišov Ján Nagy. Budúci rok oslávi 20. výročie fungovania svojej úspešnej pekárne, preto sme v jeho kancelárii posedeli pri čerstvom pečive na kus reči.

 

Ste vyučený elektrotechnik, no podľa toho, ako nám zanietene rozprávate o pekárskom remesle, máme pocit, akoby ste sa pekárom už narodili. Kedy nastal vo vašom živote ten moment, že ste sa rozhodli skoncovať s prácou elektrikára v Kráľovskom Chlmci a dať sa na neisté podnikanie v tejto oblasti?
Inšpirovali ma spomienky na detstvo, predtým mala možno každá druhá rodina u nás v obci na dvore pec. My sme neboli výnimkou, keď mama napiekla chlebík, zbehli sme sa ako supy s mojimi súrodencami, aby sme mohli ochutnať čerstvý bochník. Po „nežnej“ revolúcii som si povedal, že je čas na zmenu, a keď som videl, že jediná pekáreň v Kráľovskom Chlmci nestačí ani zďaleka vyrábať toľko, čo ľudia potrebujú a navyše jej výrobky neboli nejaké kvalitné, rozhodol som sa, že pekárom budem aj ja.

 

V tých časoch však bol problém nielen zadovážiť si kvalitnú pec, ale nájsť aj niekoho, kto by vás zaučil do jej ovládania a to ani nehovoríme, že banky vtedy takmer neposkytovali úvery.
Veď práve, keby som nemal úspory, za ktoré som kúpil jednu vyradenú pec z Maďarska, tak tu dnes ani nesedíme. Chcel som len vtedajších 200 000 Kčs, skúšal som si síce vybaviť úver v bankách, v jednej som mal aj kamaráta, no zovšadiaľ ma vyhodili. Videl som v novinách článok, že niekde v Tornali kúpil niekto pec z Nemecka a začal piecť chleby. Tak som zobral slivovicu a išiel som aj s kamarátom za ním. Spočiatku to bolo také všelijaké, no keď zistil, že som poľovník, ľady sa hneď prelomili. On mal problémy dostať sa do poľovníckeho zväzu, my sme mu to vybavili a on na oplátku prišiel k nám do pekárne nás na týždeň zaučiť. Potom sa to rozbehlo. Najprv sme vyrábali asi 80 chlebov za hodinu, to ste mali vidieť, ľudia naň stáli aj v 50-metrových radoch okolo hlavnej cesty. Už vtedy bol veľmi kvalitný, zákazníci ho brali aj po 10 – 15 kusov, to ale naštvalo tých, ktorým sa neušlo. Musel som od nich počúvať nadávky, občas som nebol ďaleko k infarktu. No záujem zákazníkov bol hlavným motívom k tomu, aby sme sa rozširovali a ešte viac investovali do pekárne. A keďže úvery ani vtedy ešte neboli, dávali sme do toho celý náš zisk.


Pôvodne ste chceli vytvoriť rodinnú pekáreň, no dlho vám tento zámer nevydržal.
To ani nemohol, lebo momentálne máme vrátane brigádnikov 45 zamestnancov a keďže nemáme až toľko členov v rodine, musel som už po roku prijímať ďalších zamestnancov. Začínali sme len s rodinnými príslušníkmi, manželka, syn, dve dcéry a ja. Celé noci som nespal, do štvrtej rána som piekol a potom som od piatej vozil chlieb. Zo začiatku sme len skúšali, či sa vôbec udržíme na trhu, tak sme si nemohli dovoliť ani vlastných zamestnancov. Potom som po roku povedal manželke, že takto sa to ďalej nedá, nakúpili sme stroje, nové autá, prijali pekárov a odvtedy pracujem čoraz menej a menej… (úsmev). Začínali sme s dvoma malými aviami na rozvoz, dnes už máme desať. Jediné, čo sme zavrhli, boli plnoautomatické pece. Teda mali sme ich len na skúšku a hneď sa nám začali ľudia sťažovať, že to nie je také ako predtým. Tak som sa musel výrobcovi poďakovať, lebo spokojnosť zákazníkov je u nás prvoradá.

                                                                                 

 

Základom kvalitného chlebíka je aj múka. Vy ste predtým mali dokonca mlyn, kde ste si sám vyrábali múku. Prečo ste už od toho upustili?
Pôvodná myšlienka bola taká, že si kúpim mlyn a sami si budeme dorábať kvalitnú pšeničnú múku. Najprv to celkom dobre išlo, lenže potom sme zistili, že sa nám to neoplatí. Začali sme spolupracovať s mlynom v maďarskej Kisvárde, čo je asi 30 km od nás. Teraz dovážame maďarskú múku, ktorá je dokonca kvalitnejšia než sme dokázali vyrobiť my. Zvyšné suroviny berieme taktiež z Maďarska, no napríklad droždie a viaceré prísady dovážame z Lesaffre. Pri droždí je to najmä teraz v lete dosť problém, lebo sa môže rýchlo pokaziť. Už sme aj rozmýšľali, žeby sme mohli dávať do výrobkov aj lacnejšie droždie, lenže to máte presne tak ako s múkou. Možno by sme ušetrili pár centov, ale bola by horšia kvalita a ľudia by nadávali. A tak si radšej zoberieme možno drahšie droždie, ale zas máme záruku, že bude prvotriednej kvality. Tým sme vyhrali naše podnikanie. Zákazníci, opakujem zákazníci, nie ja, si pochvaľujú, že naše chleby sa môžu jesť v pôvodnej kvalite aj na 3. alebo 4. deň, lebo sa vôbec netrúsia.

 

Čo najviac teraz letí na dolnom Zemplíne a v tokajskej oblasti, odkiaľ pochádzajú vaši zákazníci?
Naše výrobky dodávame nielen do predajní v okrese Michalovce a Trebišov, ale už dlhší čas aj do desiatich menších predajní v okolí maďarského mesta Sátoraljaújhely. Keďže u našich južných susedov sa väčšinou pečú také koláčovité, viac vykysnuté chleby, tak tie naše sú tam veľmi dobrým spestrením. Na rozdiel od ich chleba môžu s tým naším zajedať aj ťažšiu stravu ako slaninu alebo klobásu, no takisto tam vozíme aj naše sladké a slané pečivo. Slováci majú podobný vkus, no hitom u nás sú najmä v posledných rokoch krájané chlebíky.

 

Máte aj nejakú špecialitu, ktorú vyrábate len u vás a je známa v širokom okolí?
Ako jediní v celom regióne vyrábame napríklad makovú a orechovú bábovku, čiže tzv. muffiny. Zákazníci si veľmi zvykli aj na sladké šišky, rôzne záviny, orechovú pľundru. Zo slaných vecí sa veľkej obľube teší náš nový prírastok v podobe langošov, ako aj tie „staré“ produkty – syrový slimák, škvarkové pečivo alebo pizza. Gro sortimentu však tvoria chleby, tých denne vyprodukuje asi 5 000 ks, dve tretiny z toho sú tmavé. Podotýkam, že máme aj špeciálnych zákazníkov. Tí si zvykli v určitú hodinu vyjsť pred dom, kde sa zastaví náš vodič
a každý deň im donesie ich obľúbený druh chleba alebo pečivo.

 

Mnoho pekárov sa sťažuje, že ich biznis trpí krízou a vlastnou výrobou hypermarketov. Je to aj váš prípad?
Sčasti aj áno, ale veľmi ma to netrápi. Kríza sa až tak neprejavila, trochu nám síce klesol predaj, ale naše hospodárenie to výraznejšie neovplyvnilo. Rozdiel badám len v tom, že ľudia napríklad kúpia nie 900, ale len 500-gramový chlieb. S hypermarketmi nespolupracujeme, lebo majú veľmi čudné zmluvy. Nezoberú od vás veľké množstvá, ale chceli nám dať do zmluvy, že ak im jeden deň nedodáme chlieb, môžu nám dať pokutu až
do 16 600 eur. Ak nám v celej obci vypadne elektrina alebo plyn a my dostaneme väčšiu pokutu, než budú naše celoročné tržby v tomto reťazci?


Mnoho ľudí vo vašom veku je už na dôchodku, no ako pozeráme, vy by ste asi bez svojej firmy nemohol žiť…
Hoci už mám svoje roky, pokiaľ vládzem, chcem aj naďalej riadiť firmu. Fyzicky však už pracovať nebudem, za tie roky som sa narobil dosť… Ešte dohliadnem na to, aby sme dokončili spoločenskú miestnosť, kde budú naši zamestnanci chodiť aj na obedy, no po tých 20 rokoch už chcem viac oddychovať. Na manažérsku prácu mám vo firme „svoje“ tri ženy, ktoré sa tak dobre starajú o prevádzku, že ja už tu vôbec nemusím byť… (úsmev) Mám rád pekné a mladé ženy, a keďže také zamestnávam, pre mňa bude vždy veľká radosť riadiť takúto príjemnú pekáreň. A keď sa budem chcieť odreagovať, vybehnem na poľovačku do nášho revíru. Na posede najľahšie zabudnem na bežné starosti.

 

Kontakt
Pekáreň Nagy Ján
076 35 Svätá Mária č. 31
okres Trebišov
Tel.: 056/628 43 10
Fax: 056/628 43 11
E-mail: nagy.jan@bodnet.sk