Hneď prvá otázka. Ako sa trojica mladých Bánovčanov dostala k pekárskemu remeslu v meste, kde „každý druhý“ obyvateľ bol strojár v bývalej „Tatrovke“?
Nikto z nás nie je vyučený pekár, Martin je obuvník, Jozef banský mechanik a ja (Juraj) som sa vyučil za čalúnnika. Keďže po vyučení nebolo v bánovskom regióne práce, nábytkársky závod Mier zatvárali a nechcel som zostať doma, zamestnal som sa hneď v pekárni Jednota. V roku 1996 sa mi naskytla príležitosť ísť pracovať do pekárne v Mníchove, čo som aj využil. Jozef prišiel do Mníchova o rok a Martin o dva roky po mne.

Čo vám dala táto skúsenosť?
Nemecko nám dalo veľmi veľa, otvorili nám oči, naučili nás veľkej zodpovednosti a kvalite, ktorá na Slovensku chýba. Každému tam odporúčame ísť, je to vysoká škola pekárska. Dobrý plat je tam naozaj tvrdo vydretý. Zamestnanec nediskutuje ako u nás, žiadne deti, škôlka, keď nechceš robiť, choď preč. Naučili sme sa modernejšie pozerať na toto remeslo, čo sme využili aj pri otvorení našej pekárne. Priniesli sme do regiónu nový vietor,
meno sme si vybudovali kvalitnými špeciálnymi výrobkami, ktoré tu neboli.

V dnešnej dobe môžeme vašu pekáreň rozsahom výroby zaradiť medzi stredne veľkú. Aké však boli vaše začiatky?
Po návrate z Nemecka sme si povedali, že pekárčina je remeslo, ktoré nás baví, ktoré chceme robiť aj doma, a tak sme v roku 2003 založili s. r. o. Podarilo sa nám získať kapitál, v roku 2005 sme postavili pekáreň a o rok na to sme začali s výrobou. Najskôr sme zamestnali len sami seba, robili sme všetko (objednávky, miesenie, rozvoz … všetko). Odbyt sme mali v menších predajniach v Bánovciach a v jednom trenčianskom gastro zariadení. S rastúcimi objednávkami sme začali prijímať zamestnancov. Zlom prišiel koncom roka 2006, kedy sme začali dodávať do Jednoty. Tiež sa k tomu pridali menšie lokálne predajne. Pri pekárni sme si otvorili vlastnú predajňu a v roku 2007 ďalšie dve v Bánovciach.

Každý z vás má v pekárni svoju úlohu, ale spoločne sa podieľate na jej chode. Kto má u vás to hlavné slovo?
Každý má svoje políčko, za ktoré zodpovedá, či sú to financie, výroba, suroviny. No o kľúčových veciach rozhodujeme spoločne. Aj čo sa týka nových výrobkov, Juraj navrhne produkt a vyjadria sa k nemu všetci. Vieme sa vždy dohodnúť, niekedy po výmene názorov, no nikdy sa nehádame.

V súčasnosti dodávate aj do niektorých predajní obchodnej siete LIDL.
Áno, od roku 2009. Tomu však predchádzala spolupráca s Tescom, ktoré v Bánovciach otvorilo svoju predajňu. Následne sme začali zavážať aj LIDL. Dovtedy sme zamestnávali 19 ľudí a zo dňa na deň sa tento počet rozrástol na 31. Spolupráca s reťazcami si vyžiadala aj investície do technologického vybavenia. Začínali sme s jednou etážkou a rotačkou, neskôr pribudli ďalšie pece, vyguľovačka či linka na pečivo. LIDL pre nás znamenal výzvu, možnosť rozrastať sa a dal nám vysokú školu obchodu. Pamätáme si začiatky, ako sme sedeli na vreciach s múkou a držali sa za hlavu ako stihnúť vyrobiť objednávku. Robili všetci, čo mali ruky a nohy (úsmev).

Ale mali ste predsa za sebou dobrú nemeckú školu.
Áno, bola to dobrá škola. LIDL vyžaduje nemeckú precíznosť, tlak na kvalitu/cenu, majú prepracované pravidlá obchodu. Vyžadujú presné rozmery výrobkov, zloženie, vianočku rozmrvia, vyberú z nej hrozienka, ktoré následne počítajú. Neľutujeme túto spoluprácu, LIDL nám dáva väčšiu istotu. No ponechali sme si aj všetkých predchádzajúcich odberateľov, vďaka ktorým sme sa dostali s našimi výrobkami na trh.

Ako by ste bilancovali uplynulý rok, ktorý ako vieme nebol vôbec ľahký?
Uplynulý rok môžeme hodnotiť ako skúšku toho čo vieme prežiť a ako dlho sa to dá vydržať. Ale je to prirodzené, že sú aj slabšie aj silnejšie roky, tak ako v manželstve. Stále nás to však baví, vidíme v našej práci zmysel. Ak sme s pekárčinou neskončili na začiatku, tak teraz už s tým neskončíme a vydržíme aj ťažšie obdobie.…silu nám dodáva aj to, keď nám zákazníci pochvália kvalitu našich výrobkov.

Čo vám osobne chýba v slovenskom pekárskom prostredí, resp. ako vidíte budúcnosť pekárstva na Slovensku?
Smerovanie pekárskeho remesla nie je dobré. Vnímame to tak, že pekárstvo je na Slovensku okrajové remeslo mimo záujmu spoločnosti. Podporu dostáva stavebný, strojársky priemysel, milióny eur dostane kdekto, len nie pekár. Pekárstvo nemá na Slovensku zázemie a chyba je už v základoch. Chýba výučba pekárov, súčasné pekárske organizácie v našej krajine nepodporujú pekárov, nehája ich záujmy na spoločenskej/politickej úrovni. Pekári si zaslúžia viac pozornosti, produkujú základ obživy, tvoria vyššie hodnoty než len peniaze.

Spomenuli ste chýbajúcu výučbu pekárov. Pociťujete aj vy problém nedostatku kvalifikovaných odborníkov vo vašej pekárni? Je v Bánovciach záujem o toto remeslo?
Áno, aj my sa trápime v našej prevádzke s týmito problémami. Chýba kvalifikácia pracovníkov vďaka nedostatku vyučených pekárov. Tiež je veľká fluktuácia zamestnancov pretože pekárčina je zväčša nočná práca a ľudia nemajú záujem pracovať v tomto čase.

Ste tri odlišné povahy, osobnosti… aký je váš obľúbený výrobok?
Jozef: asi naše grahamové rožky a chlieb Bevit.
Juraj: naše sladké koláče.
Martin: nemá obľúbený výrobok, má rád suché víno.

Pokiaľ netrávite čas v práci ako relaxujete?
Venujeme sa športu, hráme stolný tenis, tenis a raz do roka si nenecháme ujsť preteky automobilov do vrchu na neďalekom Jankovom vŕšku.

Veľmi pekne ďakujem za rozhovor a želáme všetko dobré do ďalších rokov.

Kontakt:
Pekáreň Grimpek, s. r. o.
Trenčianska cesta 1795/58B
95701 Bánovce nad Bebravou
Tel.: +421 38 760 2803
Fax.: +421 38 760 2805
E-mail: grimpek@grimpek.sk
Web: www.grimpek.sk