Jednoducho je to jav, keď všetko so všetkým súvisí, miznú hranice, vytvárajú sa globálne trhy, ekonomiky. Globalizácia neovplyvňuje len ekonomickú sféru, ale aj kultúru, módu či náboženstvo.Mnohí z nás si prepojenosť svetovej ekonomiky začali hlbšie uvedomovať až v posledných rokoch, najmä po páde americkej banky Lehman Brothers v roku 2008 vyvolanom hypotekárnou krízou, keď obyvateľstvo nebolo schopné splácať svoje záväzky a následne bankári špekulatívne investície. Pád banky spôsobil výpadok niekoľko stovák mld. dolárov vo svetovej ekonomike, čo si vyžiadalo spustenie záchranných mechanizmov vlád, ktoré sa snažili odvrátiť bankrot finančných inštitúcií zasiahnutých dominovým efektom. Celosvetová ekonomika sa ocitla v neistote, klesali investície, pracovné príležitosti, kúpyschopnosť obyvateľstva a tým výkonnosť ekonomík.

Rovnako prepojený je aj trh surovín Rovnako prepojený je aj trh surovín. Po nedávnej ére „blahobytu“, keď sme výmenou za tatrovky dostávali vagóny pšenice či zemný plyn, sme sa stali súčasťou globálneho systému, ktorý je ovplyvnený a riadený celým radom faktorov. V uplynulých mesiacoch sme boli svedkami dramatických cenových turbulencií pekárenských surovín, ktorých ďalší vývoj je len ťažko predpovedateľný. Poďme sa spoločne pozrieť na príčiny rastu cien niektorých pekárenskýchkomodít a ich ďalší teoreticky predpokladaný vývoj.

Pšenica
je bezpochyby základom hlavnej pekárenskej suroviny – múky. Trh so pšenicou ako aj inými surovinami sa riadi zjednodušene pravidlom: cena = ponuka + dopyt + špekulácie. Výslednú cenu určuje úroda svetových veľmocí v pestovaní pšenice (Rusko, Ukrajina, USA, Argentína…) a nie hojnosť polí od Chomutova po Michalovce ako si to podaktorí myslia dodnes. To, koľko pšenice sa urodí, závisí samozrejme od rozlohy zasiatych plôch, hektárových výnosov a najmä od priaznivých poveternostných podmienok. Na druhej strane stoja aktuálne svetové zásoby tejto komodity, dopyt po nej a sociálno-politická situácia vo svete. Je potrebné si zároveň uvedomiť, že pšenica je nielen pekárenská komodita, ale najmä zdroj potravy hospodárskych zvierat, ktorých chov vplýva na zvýšený dopyt po obilninách. V uplynulom období sa spojilo niekoľko faktorov: nižšia úroda spôsobená dlhotrvajúcim suchom u najväčších producentov; nepokoje v Egypte (s tým spojené skupovanie svetových zásob z obavy pred hladom); zvyšujúci sa import agrokomodít do Číny (ktorej populácia stále rastie); zvýšená celková medziročná spotreba či zníženie svetových zásob. K týmto objektívnym faktorom sa pridali ešte špekulácie na burze, ktoré mali za následok medziročný rast cien pšenice o viac než 85%.

Začiatkom tohtoročnej žatvy zaznamenala pšenica na svetových trhoch pokles (čiastočne spôsobený zrušením vývozného embarga na strane Ruska). Reakcia na svetový vývoj a výpredaj aktuálnych zásob pred žatvou spôsobili mierny pokles cien aj na našich lokálnych trhoch.

Odborníci predpokladajú, že ceny pšenice by nemali ďalej rásť (čoho sme boli svedkami v uplynulom období) a mali by zaznamenať stagnáciu či mierny pokles. Jazýčkom na váhach
však bude počasie, ktoré sa buď prikloní k predpokladanej celosvetovo väčšej úrode (hoci v niektorých regiónoch produkcia z dôvodu sucha zaznamenalapokles) alebo ku klesajúcim svetovým zásobám.

Tuky
rovnakému trhovému vývoju podliehali aj tuky, resp. surovinyna ich výrobu. Posledné roky sa trh s olejnatými surovinami dostal pod vplyv biopalív, ktoré sa postarali o zvýšenie dopytu po týchto plodinách. Súčasne aj vplyvom burzových špekulantov od roku 2006 do konca roku 2008 rástli ceny týchto surovín, keď museli pod tlakom razantne klesnúť, pretože boli prehnané. Po krátkom upokojení, v roku 2010 došlo opäť k nárastu cien, čoho hlavnou príčinou bola slabá úroda olejnín v Južnej Amerike. Cena palmového oleja začala v priebehu roka stúpať, pretože sa vo veľkom začal spotrebovávať na výrobu biopalív v Číne, ale aj v iných krajinách, čo zapríčinilo jeho nedostatok na trhu. To bol už druhý rok po sebe, keď dopyt po surovinách na výrobu tukov / margarínov bol väčší ako ponuka.

V lete 2010 sa k týmto problémom pridalo aj sucho v Rusku, čo viedlo k už spomenutému zvyšovaniu cien pšenice a koncom roka 2010 aj sucho v Argentíne, ktoré zapríčinilo nízku úrodu kukurice. Výsledkom boli nepostačujúce zásoby kukurice, palmového oleja, repky olejnej, slnečnice, veľmi nízke zásoby kokosového a palmojadrového oleja, čomu zodpovedal rast cien týchto surovín. V súčasnosti panujú skôr názory predpovedajúce ďalší rast tukov z dôvodu nižšej produkcie repky a taktiež kukurice, ktorej zásoby sú na niekoľkoročnom minime a po ktorej dopyt rastie najmä v priemysle biopalív. Tento výpadok bude musieť byť nahradený alternatívnymi surovinami, ktoré sú využívané aj pri výrobe tukov / margarínov. Posledné slovo však bude mať niekoľko faktorov: vývoj počasia do žatvy; vývoj cien ropy a produkcia sóje v Južnej Amerike.

Cukor
čo sa týka vývoja cien tejto komodity tak po nedávnej cenovej explózii a následnom poklese je predpoklad stabilizácie situácie v nasledovných mesiacoch, resp. mierny pokles, čo je zapríčinené predpokladaným prebytkom cukru u najväčších producentov ako Brazília, Thajsko, Austrália či India.

Droždie
náš pohľad na vývoj cien pekárenských surovín uzavrieme droždím, ktorého výroba je už niekoľko rokov rovnako spätá s globálnym vývojom cien vstupných surovín. Melasa ako zdroj výživy pre rast kvasiniek sa stala nedostatkovým tovarom, čo spôsobil rastúci dopyt po nej. Produkcia je závislá od množstva dopestovanej cukrovej repy, resp. cukrovej trstiny a následným dopytom, ktorý neustále rastie pod tlakom biopriemyslu. Melasa sa v posledných rokoch stala efektívnou surovinou na produkciu biopalív (pridávaných do pohonných hmôt), čo vplýva na jej cenu. Jej rast je o to intenzívnejší v období vysokých cien ropy, keď vznikajú tlaky na zvýšenie produkcie biopalív, teda na spotrebu melasy. Situácia z prvej polovice roka 2011, keď došlo v Japonsku k ničivému zemetraseniu, následným prívalovým vlnám a jadrovej katastrofe nepridala na optimizme, pretože živelnou pohromou bola dotknutá produkcia doplnkových látok potrebných na výrobu droždia, ktorej dlhodobý výpadok využili alternatívni dodávatelia na rast cien týchto surovín, čím stúpajú výrobné náklady produkcie droždia. V prípade ďalšieho negatívneho vývoja je možné očakávať, že ceny droždia v priebehu niekoľkých mesiacov budú žiaľ narastať. Všetko však závisí od nasledovných mesiacov ako sa stabilizujú svetové trhy a tiež akým smerom sa budú pohybovať prepravné náklady, ktoré od začiatku tohto roka zaznamenali nemalý nárast. Krátkodobý vývoj cien, ktorý je veľmi ľahko zraniteľný špekuláciami a emočnými tlakmi je veľmi ťažko často predpovedať a názory analytikov sa mnohokrát rozchádzajú. Jednotnejší však je dlhodobejší pohľad podľa ktorého ceny agrokomodíta potravín v najbližšom desaťročí naďalej porastú a celosvetovo sa zvýši počet ľudí trpiacich hladom (zdroj: FAO). Aj z toho dôvodu prichádzajú na medzinárodnej scéne výzvy na zvýšenie transparentnosti a regulácie trhu potravín s cieľom stabilizovať ceny a dostať špekulantov s komoditami, ktorí manipulujú s údajmi o svetových zásobách pod kontrolou.